O tom, ako žijem život ako vo filme...

14. května 2010 v 9:52 | cheetah |  cheetah lives...
AKO VO FILME. Nie je to komédia, ani dráma. Nechcem z toho spraviť horor, ale pred pár dňami sa z toho stávala telenovela.
V marci som písala posledný normálny článok, kde som vám opisovala to, ako teraz žijem. Nakoniec som ostala bývať ten prechodný čas u babky, ktorá sa v mojom filme podobá raz neutrálnej, raz zápornej postave. Bohužiaľ, nikdy nie kladnej. V podstate takto zvrátené sú takmer všetky charaktery v činohre zvanej marec, apríl, máj. V niektorom z týchto obludných mesiacov som sa rozišla s priateľom. Na tomto blogu som o ňom nepísala veľa, a keď som aj písala, bola som naňho nahnevaná. Rozišla som sa s ním po tom, ako navrhol pauzu. Pauzy nemám rada. Nič sa nimi nevyrieši, navyše sa to zhorší. Po rozchode to bolo chvíľu fajn. Na ookamih som cítila ten zázračný pocit oslobodenia od niečoho, čo ma ťažilo nejaký ten mesiac. Zo srdca mi padol kameň a opadli mi zhrude okovy, čo ma obopínali. Nadýchla som sa ako slobodná duša. :-)

Lenže potom som sa vrátila späť do školy. Môj bývalý je aj môj spolužiak, takže to bolo ťažké. Pohľad naňho po všetkom tom trápení bol zvláštny, nechcela by som to vrátiť späť, ale aj tak sa mi ešte vždy roztriasli kolená, keď som ho zbadala. Darmo, milovať neprestanete zo dňa na deň.
No všetko som zvládala dovtedy, kým kamoške nevolali baby, že chcú naňho číslo, kým ho v škole nezačali obletovať iné, kým som sa NEMUSELA NA TO VŠETKO POZERAŤ. To žiarlenie nemalo nič spoločné s ľútosľou nad tým, že som sa rozišla. Nie, to bola proste žiarlivosť, lebo ten chlapec rok a pol ,,patril" iba mne, boli sme už viac ako frajeri. Boli sme tak trochu partneri. Chodievali sme jeden k druhému, varili si, ozdobovali spolu stromček a podobné veci, ku ktorým vracať sa by bolo maximálne nevhodné, lebo je to minulosť a ja nepatrím k tým, čo sa v nej s radosťou utápajú. :)
Ako som v škole tíško trpela, dej sa nečakane obrátil. Nastúpila som totiž do vlaku, ktorý ma zaviezol do mesta, kam sa sťahujeme (snáď si pamätáte :)). Mamka tam už býva, tak som šla jeden víkend za ňou. Absolvovali sme zopár prechádzok, vylihovanie v parku na deke, slnenie sa na fontáne a dali sme si prvú zmrzlinu v sezóne :) .Klamala by som, kebyže tvrdím, že to nebolo v tom čase pre mňa ako oslobodenie a znovuzhodenie tých hrozných obručí.
Pomaly sa nám v tomto filme začínajú veci zlepšovať, ujasňovať. Ako keby nejaký anjel mi chcel zrazu vynahradiť všetko zlé, čo sa stalo doteraz, tak mi poslal do cesty chlapca :) S týmto príslušníkom mužského pohlavia sa poznám už asi tak 10 mesiacov. Je presne z môjho budúceho mesta, Je hrozne zlatý :) Spoznali sme sa na internete, stretli sme sa, keď som navštívila to krásne mestečko prvýkrát. S ním som sa nikdy nenudila, zo správ na internete by sme mohli napísať román. A tak sme sa stretli aj teraz... Bol ako pomocná ruka pre mňa, keď som takmer opäť padala do depiek kvôli bývalému. Bol ako môj súkromný člen pobrežnej hliadky! :) Stretli sme sa...potom zase..potom zase...a znovu...a znovu :) A jedného dňa mi hlavou prebehla myšlienka, aké by to bolo, kebyže naše pery nemajú medzi sebou žiadnu vzdialenosť, ale sú práve jedny na druhých. A čaro a tma v čajovne nenechali túto myšlienku iba myšlienkou. Po bozkoch prišlo ďalšie stretko- posledné pred mojím odchodom opäť na juh Slovenska. Padla posledná pusa na autobusovej zastávke a nevidela som ho celé 3 týždne. A to uznáte, že po bozkoch je i deň dlhá doba, a ten človek tak nejako začína chýbať aj inak ako kamarát :)
Teraz sedím pri počítači. Som u mamky v byte, chystám sa na výdatné raňajky, keďže som nevečerala. Včera som zažila krásny večer v kúzelnej čajovni s ním :) Pri čajíku, čo voňal ako karamel a vodnej fajke s príchuťou mäta-malina (O:-) ) sme odpočívali v objatí na mäkkých vankúšoch a užívali si to ticho (tí takmer súložiaci vo veďlajšom boxe sa nerátajú :D) :). Zase ma to priviedlo na iné myšlienky, dodalo mi to optimizmus. Posilnilo mi to svaly a myseľ. Prinieslo to opäť eufóriu do života a pripomenulo, že L. nie je jediný chlapec na svete a ešte musím vydržať v tom starom zasranom meste nejakú tú už teraz krátku dobu, aby som prišla žiť do sna! :)

Tu sa môj príbeh ZATIAĽ končí. Ešte nie je dopísaná kapitola ,,Čakania na odsťahovanie", ešte nie je scenár dokončený, ale ja verím, že nakoniec z toho bude jedna krásna rozprávka....

:) cheetah :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kika-dream kika-dream | Web | 14. května 2010 v 11:37 | Reagovat

jenže já ho nečetla ;) !!

2 wwwholka wwwholka | Web | 14. května 2010 v 13:21 | Reagovat

Vážně jako telenovela! :) Většina chlapů jsou kreténi, tak doufám, že jsi zrovna natrefila na výjimku... :)

3 selfish bitch selfish bitch | 14. května 2010 v 14:29 | Reagovat

To je super keď sú ľudia šťastní =) Ja to mám teraz podobne, ten môj študuje v Brne, ale až zmaturujem a jemu skončí skúškové, bude to rozprávka =)

4 celebrity-stars celebrity-stars | Web | 14. května 2010 v 17:14 | Reagovat

http://offic-clubik-dont-be-dolls.blog.cz/ ahojíík pls bězte na tento blog bude tam tedka super párky určo se přidte podívat moc vás prosím děkuju moc .).

5 Modrooká Modrooká | Web | 14. května 2010 v 17:16 | Reagovat

vztah na dálku neni lehkej, ale hodně dá... když si uvědomíš jak je daleko a jak se na něj těšíš, vzpomínky se stávají hmatatelnější... :)

6 Í Zpytuje Í Zpytuje | E-mail | Web | 15. května 2010 v 11:26 | Reagovat

:) krásně napsané, čtivé, těším se na pokračování a přeji ti krásný vztah :)

7 Angie Angie | Web | 15. května 2010 v 11:31 | Reagovat

tak ať už nemyslíš na to, jací jsou chlapi svině, dej se do nových známostí, a život bude rázem lepší! :) Ať vám to na dálku vydrží

8 Agnethe Agnethe | 15. května 2010 v 12:09 | Reagovat

tak to ma vypadat :))! akorat sa obavam, ze ted budu cely den hovorit po slovensku :D

9 J E A L O U S J E A L O U S | Web | 17. května 2010 v 18:10 | Reagovat

pamatuju si na to, jak to bylo, když jsem se já rozešla s mým bývalým. nebo spíš on se mnou. patřil mezi ty frajírky, kteří stále flirtují. seděl ve škole za mnou a dělal to, co dělával když jsme spolu chodili - v hodinách mi nenápadně sahal na záda, nohou mi sundával ponožky,. . .atd. několikrát jsem musela v hodinách odejít na záchod a vybrečet se. a pak začal chodit s kamarádkou. a já jsem jim to přála. pak dala kopačky ona jemu - a tak dostal zpátky to, co dělal on mě. a ulevilo se mi ;) a tobě to přeju s tím druhým hochem ♥ btw. jsem šťastná, že opět píšeš ;)

10 Doubt Doubt | Web | 22. května 2010 v 13:18 | Reagovat

Líbí se mi, jak píšeš, avšak narozdíl od telenovel, tvůj život podle toho, co čtu, postrádá ten nádech patetické nechutnosti tak typické pro telenovely. Bod pro tebe ;)

11 AaandYs3k AaandYs3k | Web | 30. května 2010 v 19:42 | Reagovat

doufam, ze s tim klukem budes stastna:) zaslouzis si to:) je to hruza, rozejit se po takovy dobe.. ja si to vubec nedovedu predstavit, mi budem ke konci leta s davidem spolu 2 roky a rozejit se mi pripada neskutecny.. jenze ja bych mela proti tobe velkou vyhodu, kdybychom se rozesli, uz bych ho vubec nevidela... ani si nedokazu predstavit, jaky to musi byt, kdyz si ho videla s tema holkama a kazdy den ve skole..
tak snad az se prestehujes budes stastna:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama