cheetah lives...

nová cheetah* :)

6. května 2011 v 17:07 | cheetah
Včera som písala prvý článok po niekoľkých mesiacoch a dnes sa nijako nemôžem ubrániť ďaľšiemu. (Skúšala som všetko, ale aj tak si úbohé ruky robia čo chccú :( :D)
Čítala som STorytellera. Vravel, že sa už strašne teší na leto, tak mi napadlo zmieniť sa o mojom lete aj nič netušiacim-VÁM! :)
Toto leto plánujem vo veľkom štýle. Stane sa zo mňa nová JA. Nová cheetah, nové dieťa kvetov atď. Mám veľké, veľké plány a nehanbím sa za svoju neskromnosť.

wanna have some "Mindwriter".

5. května 2011 v 23:05 | cheetah
Zase by som si zaslúžila vyrýpanie zubného kazu tupou lyžičkou (?? :D) za to, že som nepísala znovu takú dlhú dobu.
Verte mi, že sa hanbím.
Nie, teraz vážne. Ja sa fakt hanbím, že som si nenašla nejaký ten čas na napísanie keď aj len zopár riadkov.
Mrzí ma to.

Včera bol Silvester. Ó, áno, to bol...

1. ledna 2011 v 17:21 | cheetah
Cheetah žije.
Ten názov rubriky sa teraz fakt hodí, pretože včera cheetah naozaj žila.
Žúrovala naplno, ale stále s rozumom v kabelke, veď je to predsa ona. Nemôže si dovoliť nejaké spoločenské faux pass uprostred tých ľudí, ktorých má tak rada :)
Musí sa predsa zabaviť a pritom byť dáma .. a hlavne MAŤ SPOMIENKY na prvého SIlvestra, ktorý trávila mimo domova.
Áno, bitches ....prvého.
CČ.

Nahé prsia s chlpatými nohami.

15. prosince 2010 v 16:47 | cheetah
Keď som naposledy rozmýšlala, že by som sem už naozaj chcela niečo napísať, bývali upršané rána.
Ach...ako veľa sa zmenilo.

Z vlastnej izby...

30. října 2010 v 17:44 | cheetah
Pamätáte sa napredchádzajúce články ? :)
Opisovala som vám v nich to, ako som bývala u babky, ako som sa nevedela dočkať, kedy sa presťahujeme. Moja fantázia pracovala na plné obrátky pri opisovaní mojej detskej izby. A viete čo?

VIETE ČO?

Kde bolo tam bolo....ŠKOLA MI NIČÍ ŽIVOT!

25. září 2010 v 0:50 | cheetah
Septembrový nástup som brala pozvolna. Veď... komu by sa chcelo začínať sprudka?! Mne teda určite nie. So všetkým som si dávala načas, každý deň som chodila von, prechladla som :) áno...veď...ako inak, všakže? Jesenné chladné rána a večery priniesli so sebou neuveriteľné litre soplíku a decibely kašľu. Smutné.
Posledné dni sa to však nejako rozbehlo. Skôr ako sme si stihli vziať paralen na bolesť hlavy nám oznámili termíny písomiek. Juchú, mám ich tri! ;) veď...načo trocháriť... 6.okt. DEJEPIS (nenávidím ho...-to iba malá poznámočka, ak som to sem ešte nepísala.) a 7. a 14.okt. FYZIKA (a takisto je fyzika dalším predmetom, ktorý tak trošku nenávidím z celého srdca! ) Opäť ...smutné!

kolízia...

14. září 2010 v 17:43 | cheetah
úplne uplne začnem s tým, že ma strašne a neskutočne JEBNE z tohto blogu.cz a internetu ;)

Písala som článok a.... tá kurva ti ho vytrtkala O.o :D!


Dobre, cheetah, dosť bolo škaredých slov.

Skôr by si sa mala pekne ospravedlniť, za to ako nezodpovedne si sa správala a nechala svojich čitateľov napospas osudu. Zmiatla si ich, uštvala svojim nepísaním, prihnala si ich k zufalstvu a Anton je doteraz v hlbokých depresiách a Gregor dvakrát siahol po žiletke. Aha...počkať..on sa šiel oholiť O.o

príbeh pokračuje...

4. června 2010 v 9:14 | cheetah
Film s názvom ,,Môj skutočný život" sa nečakane vyvinul všetkými rôznymi smermi a ja vás teraz pozývam na jeho "premietanie". Tak teda, bežte si po pukance a colu. Začíname :)
V minulej časti ste čítali o bývalom, ktorý stále komplikuje môj život a nejako sa z neho nevytráca, ba priam oňho zakopávam pričasto.
V ďalšej scéne ste sa zoznámili s tajomným mladým mužom, ktorý sa mi vplietol do života ako záchranár zlomeného srdca... Ževraj čo sa dialo ďalej? Nuž... prečítajte nižšie... :)

O tom, ako žijem život ako vo filme...

14. května 2010 v 9:52 | cheetah
AKO VO FILME. Nie je to komédia, ani dráma. Nechcem z toho spraviť horor, ale pred pár dňami sa z toho stávala telenovela.
V marci som písala posledný normálny článok, kde som vám opisovala to, ako teraz žijem. Nakoniec som ostala bývať ten prechodný čas u babky, ktorá sa v mojom filme podobá raz neutrálnej, raz zápornej postave. Bohužiaľ, nikdy nie kladnej. V podstate takto zvrátené sú takmer všetky charaktery v činohre zvanej marec, apríl, máj. V niektorom z týchto obludných mesiacov som sa rozišla s priateľom. Na tomto blogu som o ňom nepísala veľa, a keď som aj písala, bola som naňho nahnevaná. Rozišla som sa s ním po tom, ako navrhol pauzu. Pauzy nemám rada. Nič sa nimi nevyrieši, navyše sa to zhorší. Po rozchode to bolo chvíľu fajn. Na ookamih som cítila ten zázračný pocit oslobodenia od niečoho, čo ma ťažilo nejaký ten mesiac. Zo srdca mi padol kameň a opadli mi zhrude okovy, čo ma obopínali. Nadýchla som sa ako slobodná duša. :-)

ach jaj znovu ale teraz stručne! :P

5. dubna 2010 v 12:37 | cheetah
vidíte? vidííte?
človek napíše, že nejde články publikovať a v tej chvíli to ide! :D

bože...už som dvakrát písala taký dlhý článok, a teraz som normálne startila už aj chuť! :) teraz to zhrniem veľmi veľmi stručne ! :D

proste vám prajem krásne sviatky!
som u babky, nemám tu net (akurát prišla mamka s mobilným netom tak preto vám môžem písať)
A som rozídená. Po roku a pol som zase voľná a vôbec nie som smutná! :D


dofrasa predtým to bol krásny dlhý článok plný metafor, sarkazmu a teraz je to uplne krátke hovno :D
hanbím sa ! :D

ale za všetko môže blog.cz!  ;)

ahojte, cmuk, vaša
cheetah! *

O tom ako neznášam február a ako stále na niečo čakám

6. března 2010 v 14:04 | cheetah
Konečne začal marec.
Neznášam február celkom celý. Od jeho názvu až po jeho nekonečnosť. Paradoxne je zo všetkých mesiacov najkratší. Je studený. Prekvapí nás novou nádielkou snehu keď to najmenej čakáme. A keď si na ten sneh zvykneme, nečakane sa oteplí a zalejú nás hektolitre dažďa. Potom sa nevieme zbaviť nechutnej kaše čľapkanice na cestách a chodníkoch. Je na ňom vôbec niečo pozitívne?

Pretože nákupy hoja dušu...

17. ledna 2010 v 15:25 | cheetah
pretože keď som smutná, a moja peňaženka na mňa nežne volá, ako siréna, ja po nej siaham a v strácam sa v nákupnom centre :)...výsledok?

Ako urobiť školu príjemnejšou?

11. ledna 2010 v 15:30 | cheetah
Okej, škola byť príjemnou nemôže. To len aby sme boli úprimní. Keď sme si to takto na začiatku vyjasnili, môžme sa pokojne pustiť do všelijakých možných spôsobov, ako by sa nám to (ovšem veľmi teoreticky a nesmierne hypoteticky) mohlo podariť.

Si moja obľúbená značka heroínu...

5. ledna 2010 v 14:11 | cheetah
http://static.squidoo.com/resize/squidoo_images/-1/draft_lens2429162module13937402photo_1233665643Twilight_Sequel_Open_Call_Casting_Phoenix.jpg
A inak vitajte v roku 2010!
Posledný článok bol ešte z roku 2009 a ja som proste cítila potrebu ozvať sa vám čo najskôr, aby ste sa neobávali, že mi delobuchy odtrhli obe ruky a niečo podobné, ako sa vyjadril napríklad Jonik xD
Tak teda: som okej, živá a zdravá :)

Bacha na tie rachetle!

31. prosince 2009 v 19:02 | cheetah

Ráno ma budil nemilosrdný hluk pochádzajúci z výbuchu tzv. piráta. Brrr, aké príšerné.
Ten nervy drásajúci zvuk, ktorý počúvam každý deň uť dobrý mesiac je znakom Silvestra. Pravdaže, niekto to nevydržal a oslavoval už ráno. TRAPAS.

 
 

Reklama